Na konci roku 1930, Fulda požiadala svojich vývojárov Dorra a Schrecka vo Frankfurte, aby vyvinuli vozidlo za účelom testovania vysokých rýchlostí. História tohto ambiciózneho projektu bola základom pre vývoj výroby vozidla a vo vývoji dopravnej siete. Tridsiate revolučné roky boli prelomové v automobilovom priemysle Fuldy, ktorá zahájila výrobu vozidiel pre testovanie vysokých rýchlostí a jazdu pri vysokých rýchlostiach.   

Cieľom bolo zlomiť "zvukový rekord" 200 km/h v tom čase nepredstaviteľnú rýchlosť. Na realizáciu sa ukázali ako nenahraditeľné aerodynamické tvary.   

Na základe predchádzajúcich diskusií, Maybach napreduje neskutočne vpred, vykryštalizovaný ako favorit medzi vozidlami, ktoré pripadajú do úvahy - nie menej vďaka kvalitnému vývoju motora.   

Okrem toho upevnila obchodné vzťahy medzi dvoma spoločnosťami, tak ako Fulda bola predtým zaangažovaná ako dodávateľ do originálnej výbavy pre autá Maybach.   

Prvý dizajn pre špeciálne vozidlo bol založený na podvozku Maybach "Zeppelin" modelu s 12 cylindrovým motorom. Pre hmotnostné dôvody, nakoniec prešiel menší Maybach SW 38 s 6 cylindrovým, 3.6 litrovou kubatúrou a 140 hp.   

Pod záštitou špecialistov aerodynamiky, Freiherr Reinhard Koenig Fachsenfeld, legendárne auto Maybach bolo vyvinuté ku senzačnej rýchlosti nad 200 km/h, ktorá sa garantuje. 

Známy nemecký expert na aerodynamiku vytvoril majstrovský kúsok optimálneho modelu: po prvý krát s testovacím vozidlom Maybach bolo možné vytvoriť neprerušiteľnú vzduchovú smršť až ku chvostu vozidla. Tento vizuálny dojem smršte bol dosiahnutý vďaka vlneným prvkom, zahrnutých do viacerých častí majstrovského diela.   

Práca bola zavŕšená 27 júla 1939. Uvedenie vozidla bolo sprevádzané obrovským záujmom expertov a verejnosti. Kvôli začiatku vojny sa však nepodarilo podporovať Maybach aj naďalej. A o nejaký čas auto úplne zmizlo z povrchu zeme až doteraz.